Detvianska umelecká kolónia

Význam Detvy vo vedomí slovenského národa


Na Slovensku je mnoho miest,ktoré majú stáročnú históriu a môžu sa pýšiť prastarými umeleckými pamiatkami,vynikajúcimi osobnostami,či významnými dejinnými udalosťami.
D e t v a je v tomto ohľade skromná. Patrí k mladým obciam a preto jej miesto vo vedomí národa a popularita vzbudzujú veľa pozornosti a záujmu. Detva za vyše 350 rokov svojho trvania sa stala symbolom a neraz bola a je stotožňovaná s pojmom Slovensko, preto, že jej najlepšie črty sú vlastné a pristanú slovenskému ľudu.
Stala sa ním najmä preto ,lebo tvorila pevnú národnú bázu ,mocný zdroj vplyvu na vývin slovenského povedomia.Detva odolávala prudkým odnárodňovacím tlakom , ani nie tak organizovaným odporom, ako svojou fundamentálnou povahou. Citlivá na nedotknuteľnosť svojbytnosti odmietala všetko cudzie.
A tak Detvan stelesňoval dejinný optimizmus národa ,silu na sebeobranu,sebavedomie ako jasné hrdé vedomie vlastnej ľudskej i národnej hodnoty, mocnej príslušnosti k zemi a ľudu.
Detva má svoje bohatsvá i v neopakovateľnom výraze umeleckej tvorivosti,lebo si ich pestovala a rozvíjala v telesnej symbióze so životom hrdého a schopného podpolianskeho ľudu a napĺňala tak národnú klenotnicu.
Kým Turiec,Gemer,Liptov, či iné regióny dali národu Maticu Slovenskú,školy ,spolky, osobnosti, materiálne prostriedky, techniku, Detva dala predovšetkým prostredníctvom majstrov slova a štetca národu samu seba ako symbol slovenskosti.
Táto idea bola aj podstatou Detvianskej maliarskej kolónie – výletov a tvorivých pobytov poväčšine českých i slovenských umelcov a výtvarníkov na Detve v rokoch 1901 – 1909.

Detvianska Umelecká kolónia - jej vznik a význam
Vznik Detvianskej maliarskej kolónie je zdôvodnený historicky ,umelecko-historicky aj odborno-prakticky a má širší,nielen miestny,či regionálny kultúrny dosah.
Detvianska kolónia bola prvou a na Slovensku aj jedinou obdobou maliarskych kolónií – tj.tvorivých pobytov maliarov realistov podľa príkladu francúzskej Barbizonskej školy. Detvianska kolónia sústreďuje tvorivé programy mladých maliarov / Jaroslav Augusta, Emil Pacovský, Miloš Jiránek, August Satra, Otto Otmar, Antoním Brunner, Otakar Vaňáč, Ludvok Strimpl / v rokoch 1901-1909.
Na rozdiel od všetkých ostatných podobných európskych kolónií, v ktorých hlavným predmetom maliarskeho záujmu bola krajinomaľba, mala Detvianska kolónia celkom svojský program, motivačne špecifikovaný na ľudovú tématiku, najmä figurálnu maľbu. Po tématickej a obsahovej stránke boli individuálne programy umelcov určované aj etnograficky, ale aj vôbec nie bežným ľudským a mravným zámerom vyjadriť v obraze Detvana – tohoto monumentálneho a dôstojného ľudového typu, nielen krásu zjavu, ale i povahu, sociálny a národný údel Slovákov.
Tento prvý národne a sociálne motivovaný realistický výtvarno – umelecký a mravný program vniesli do nášho umenia Česi. Maliar Jaroslav Augusta,iniciátor, žijúci viac rokov na Slovensku , sa ukázal byť vnímavejší než domáci umelci, či nakrátko prichádzajúci cudzinci, ku všetkým tým vonkajším, no najmä vnútorným osobitostiam a bohatstvám slovenského národa.
Ďaľšie vzopätie zaznamenala téma Detvana v tridsiatych rokoch predovšetkým v tvorbe zakladateľov moderného národného slohu / Benka, Bazovský, Palugay, Alexy /, keď vrcholí monumentálna heroická koncepcia ľudovej tematiky a potom, ale už nie s takým výrazným vývinovým dosahom aj v štyridsiatych rokoch, keď je Detvan symbolom vzdoru , sily na sebaobranu, nezlomnosti v čase vojny a protifašistického boja.